30.05.2019 13:23

 

                                                                                                                                                                               Lexo Bezák ml.

Bol raz jeden panelák, stál on v strede väčšieho mesta, bol to dvojvchodový panelák. Šéfoval v ňom domovník Gusto, domovník mal všetko pod palcom, ľuďom pomáhal, chránil ich, keď boli chorí,  dal im zadarmo lieky, bývali v tom činžiaku za pár korún, dával im prácu, požičiaval peniaze, staral sa,  ale niekedy až moc. Občas sa pozrel do schránky, kto komu píše, občas postál pri dverách, kto o čom a o kom hovorí. No skrátka, domovník bol domovník. Až raz sa ľudia bývajúci v paneláku nahnevali, Gusta vyhnali a začali si žiť po svojom, niekto prestal chodiť do roboty, niekto prestal riadiť, no sodoma gomora. Do bytu domovníka sa nasťahoval nový domovník Vašek.  Vašek si pozval na návštevu kamratov Vlada a Václava, tí na návšteve čo to popili... potom sa rozhodli, že si panelák rozdelia, jeden bude mať jeden vchod a druhý vchod pripadne tomu druhému. Ako sa dohodli, tak aj urobili, nikoho sa nepýtali, len tak rozhodli a už to bolo. Vlado mal silných kamarátov, veď aj on bol silný. Kamarátil sa s ním Milan, Sergej, Ivan a ešte veľa ďalších, veď prečo by sa sním nekamarátili, veď on bol domovník, mal všetko pod palcom. No ako šiel čas ľudia začali byť nespokojní, Vlado sa aj opil, aj kamarátovho syna vraj dal opitého odviesť inde ako on chcel, keď sa tento zobudil bol v inom paneláku ako bol zvyknutý. Na bicykli dofrčal počerný Miki, mal pekný bicykel, obyvateľom bytovky sa páčil, on im sľúbil, že bude mať každý obyvateľ také bicykle aj dva, len aby jeho vymenovali za domovníka. Každý sa chcel popýšiť novým bicyklom a ešte keď Miki sľuboval každému dva, tak neváhali a Mikiho začali podporovať. Hoci na Vlada nezanevreli, Miki mal tiež kamarátov, hoc nie takých silných ako Vlado, ale zato dosť prešpekulovaných. A tak sa stal domovníkom Miki, obyvatelia čakali na bicykle, ale po márnom a dlhom čakaní sa nedočkali ani trojkolky, či kolobežky. A tak sa nakoniec stala domovníčkou Iveta, bola nenápadná, usmievavá a do svojho tímu si pozvala osvedčených expertov. No po čase experti prestali počúvať Ivetu, robili si čo chceli a tak sa raz pohádala s pekárom Rišom, že tento sa s ňou prestal rozprávať a Iveta byt domovníka opustila... Do bytu sa nasťahoval Robo. Robo mal dobré zázemie, veľa fanúšikov, na MDŽ nikdy nezabudol občiankam darovať kvietok a vo vestibule im zaspieval nejaký spevák... Občianky boli nadšené. Robo sa vtedy stretol s Andrejom, ten kúpil byt na najvyššom poschodí, nik nevie odkiaľ na to vzal, lebo to bol veľmi drahý byt a bol s neho výhľad prekrásny doširoka. Andrej občas vyšiel na balkón a do sveta vykrikoval, že aký je tento vchod zlý a škaredý a domovník je taký a taký, každého obviňoval a očierňoval, hoc on sám mal v byte tmavú komoru, kde vyvolával filmy, duchov a katastrofické scenáre. Obyvatelia vravia, že spoza dverí počuť vravu a vzdychanie, ale to iba Andrej nacvičoval nejaký dialóg, potom ho zas videla jedna pani v druhom paneláku, ktorý bol namaľovaný na žlto-modro ako sa bozkáva a objíma s jeho obyvateľom.... No ľudia mali Andreja radi. Andrej sa rád fotil s deťmi, študentmi... Podporoval všetkých, ktorí nemali radi domovníka Roba, cez ujčeka Ďula, ktorý žil za mlákou, si Andrej aj s kamošmi začali budovať partiu, v pivničných priestoroch bytovky si zriadili malú kaviarničku. Tam sedávali a spriadali plány. Ďula všetko financoval, ale nie len on. Andrej mal ale problém, napriek tomu, že mu všetko išlo ako po masle, najmä to, ako očierňoval a ohováral domovníka aj všetkých obyvateľov vchodu, sa zistilo, že Andrej niekde uchmatol nejaký  nepriznaný daňový finančný kapitálik, či odkúpil záhradku od suseda Zubatého, ktorý, ale nevedel, že záhradku predal. Uvzdychaný Andrej ale začal spriadať plány. Dával si dokopy partiu, ktorá aj kedysi kšeftovala s bicyklistom Mikim. Už aj Ivan mal v pláne, že sa vráti z dovolenky od kamoša v žltomodrej bytovky, len čakal čo bude ďalej. No v tom sa vedľa Andreja prisťahovala vedľa Andreja nová susedka Zuza. Nenápadná žienka, hoc ju bolo vídať ako neustále vynáša odpadky do košov, to bola jej mánia, alebo čo, lebo stále  keď vyniesla smetný kôš, tak z jednej kuka-nádoby prekladala smeti do druhej. Potom sa zistilo, že to robí preto, lebo majiteľ kuka-nádob prepustil z roboty jej známeho a ona mu chcela zničiť kšeft, nakoniec tie smetné koše presunula o pár metrov cez celé parkovisko, za čo jej časť obyvateľov aj zatlieskala, lebo to boli veľmi ťažké koše a hneď na to jej doniesol poštár obálku z výškového činžiaku s ďakovným listom aj so šekom na novú metlu. No čo čert nechcel, do bytu na najvyššom poschodí chcel ísť bývať aj chemik Roberto, bol to kamarát pekára Riška, ktorý mu dal chemický vzorec na to ako všetko oblepiť bez výdavkov vlastným ksichtom. Po celom vchode sa usmieval chemik a žiadal nové čistiace prostriedky na upratanie vchodu. Ale aj Zuza povzbudená úspechom po presune smetných košov sa nevzdávala na nasťahovanie sa do nového pekného bytu na najvyššom poschodí. A tu kde sa vzali, tu sa vzali, prišli spoza rohu kamaráti z mokrej štvrte, čo sa dali dokopy a len tak si povedali, keď sú peniaze, poďme my tej Zuze pomôcť, veď pekár chodí domov málokedy, aj to sa potom hnevá, že tu nie sú teplé rožky ani pagáče. Tak sa dohodli s chemikom, že mu dajú ešte lepší chemický vzorec, po ktorom už ani nemusí skúmavku v jarovej vode umyť a bude mať toľko na vkladnej knižke, koľko je vzorcov v učebniciach chémie pre všetky školy.... Chemik súhlasil. Veď bude mať kľud, može lan tak doma nejaké pokusy robiť, nemusí sa o nič starať. Po vzore pekára Riša sa k peniazom dostal aj Trubiroch. Predal on čo mal a s peniazmi si začal plniť detský sen, stať sa domovníkom.  A tak Trubiroch okolo seba začal hľadať známych, našiel ich dosť, Brbľavý Mirko,